Vítame Vás na stránkach obce Dolný Hričov

Obec je situovaná v Bytčianskej kotline na terasovitých náplavách Váhu. Do jej katastra zasahuje chránená oblasť – Súľovské skaly. V okolí murovaného hradu (postaveného v rokoch 1235 – 1241) je niekoľko jaskýň. Neďaleko obce sa nachádza chránený prírodný útvar – známa Hričovská skalná ihla, s ktorou je spojené množstvo povestí.

Cez hričovský chotár tečie rieka Váh. Do Váhu sa vlievajú menšie potoky a prítoky. Obec hraničí s Horným Hričovom na severovýchode. Na východe so Žilinskou Lehotou a Ovčiarskom, na juhu s Paštinou Závadou, na juhozápade s Hričovským Podhradím. Severnú a severozápadnú hranicu tvorí rieka Váh. Je prirodzenou hranicou medzi dolnohričovským a kotešovským chotárom.

Stred obce leží v nadmorskej výške 316 m.n.m., rozloha je cca 1200 ha.

Z histórie obce

Prvá doložená listina o Dolnom Hričove je z roku 1208. Nitriansky župan Tomáš listinne potvrdzuje vlastníctvo biskupa RYZOIA ( Ryčou – odtiaľ pochádza názov obce) tohto územia.

Listina vymedzuje hranice územia. Z archeologických nálezov sa dozvedáme, že územie obce bolo osídlené už v predhistorickej dobe ( v roku 1961 pri železničnej stanici bol nájdený sekeromlat a na rozhraní Dolného Hričova a Ovčiarska desiatky bronzových vretien). Kosti, črepiny, časť žeriavu, sú svedectvom osídlenia z doby pred Veľkou Moravou. História obce je úzko spätá s hradom. Spolu so Súľovom a Lednicou patrí hrad Hričov k najmenším slovenským hradom. Jeho prvým historickým majiteľom bola katolícka cirkev. Počas jej správy hradu došlo ku kolonizácii územia. Hrad neskôr prechádza z rúk do rúk na striedanie: z rúk kráľa do rúk šľachty a opačne. Stáva sa z neho sídlo lúpežných zbojníkov. Posledným majiteľom hradu Hričov bol Jozef Esterházy, majiteľ bytčianskeho panstva.

Pokračovať  v histórii obce…