Územie Dolného Hričova sa rozprestiera sčasti na rovine v údolí Váhu, sčasti na kopcoch, ktoré ju ohraničujú. Okolie Váhu je naplavované štrkom, pieskom, humusom. Polia na tejto rovine sú úrodné. Humus tu dosahuje miestami 50 cm vrstvu, ak ho nevyplavili povodne. Na humuse je vrstva piesku. V Hĺbke je šedomodrý íl. Medzi štrkom sa objavujú pieskovec, vápence, žula, rula, opuka, bridlice, kremeň a i. Jadro hôr tvorí pieskovec, opuka, miestami vápenec a zlepenec. V roku 1928 bolo v chotári objavené uhlie pod Nešťastnými skalami, ale uhlie, aj keď boli pokusy, sa tu nekutalo.

FAUNA

V horách hričovského chotára sa darilo hojnej zverine. Teraz - v menšom množstve: srny, jeleň, divá mačka, divá sviňa, lesná kuna, tchor, lasica, líška, zajace, v ramenách Váhu ondatra. Z vtáctva: jastrab, krahulec, výr, sova obecná, ďateľ čierny i strakatý, žlna, sojka, strakoš, divoký holub, hrdlička. V záhradách: kvíčaly, škorce, sýkorky, pinky, stehlíky, čížiky, ojedinele - jariabky, divé kačice, čajky. Od 50-tych rokov XX. strč. aj bažanty, jarabice škovránky, vrabce, vrany, kavky, straky. V 60-tych rokoch tu hniezdili aj bociany, v posledných rokoch sa tu objavili opäť. V ramenách Váhu sa vyskytujú šťuky, mreny, jalce, kapre, okúne, liene, v horských potokoch ojedinele pstruh, v dolných tokoch - mrieň.

FLÓRA

Lesy sú sčasti ihličnaté, sčasti listnáče a zmiešané. Z listnatých ide o buky, brezy, osiky, jelše, borovice, niekedy aj červený smrek. Na okrajoch lesov sa vyskytujú klene, javory, z krovín - liesky, tŕpky, svíby, hloh, tŕnie, šípy, driene, borievky. Popri Váhu - topole, vŕby, jelše, osiky. Pri kostole - lipa, popri cestách agáty. Drevo bolo v dávnejších dobách stavebným materiálom, z neho sa vyrábalo náradie pre domácnosť a poľnohospodárstvo (vahan, koryto, dieža, vejačka, voz, vozík, piesty na pranie, jednoduchý nábytok a pod.) Z rastlinstva treba spomenúť lykovec, poniklec, konvalinky, horec (zriedkavo), liečivé byliny - šalvia, pľúcnik, kostižer, divizna veľkokvetá, a i. Jedlé huby - dubáky, líšky, masliaky, rýdziky, májovky, michalky, líšky, a i. Z lesných plodín - jahody, čučoriedky, šípky, maliny, ostružiny. Kedysi sa zbierali bobule z borievok, ktoré sa predávali do páleníc v Bytči a v Žiline. Ovocné stromy pestujú občania vo svojich záhradách - jablone, hrušky, slivky, čerešne, orechy. V záhradách - ríbezle, pôlky, záhradné jahody, maliny, koreňovú zeleninu, a i.

VODNÉ TOKY

Hlavným tokom je rieka Váh. Do Váhu sa vlievajú menšie potoky tečúce zo svahov chotára: Vinný jarek, Staňov potok, Závadský potok. Majú malé množstvá vody, keď sú veľké dažde vedia narobiť veľké škody. Váh kedysi narobil veľké školy počas povodní. Teraz prietok vody regulujú Vážske stupne. Najväčšie povodne: 1813 (obec bola zaplavená až po kostol), v auguste 1925 boli zaplavené všetky pozemky až po železnicu a priepustom pod železnicou voda prenikla až po Záhumnie. V roku 1958 bola obec ohrozená. Voda sa prelievala od železničnej stanice cez chotár a hradskú. Prúd vody odnášal drevá, sudy, materiál zo stavby hornohričovskej priehrady, úrodu z polí, hrozilo vysťahovanie ľudí z časti obce. Voda zničila úrodu, odplavila humus a zaniesla všetko pieskom a štrkom. V menšom rozsahu to bolo aj v roku 1960.

KLÍMA

Dolný Hričov patrí do klimatickej oblasti severozápadného Slovenska, do mierneho podnebia. Vegetácia začína v polovici apríla. Vtedy je vhodná doba na začatie jarných prác. V máji niekedy bývajú náhle poveternostné zmeny, bohaté dažďové zrážky. V letnom období vystupuje teplota na +26-28 st. C, v zime poklesne aj na mínus 30 st. C. Jeseň býva pravidelne bohatá na slnečné dni, ktoré trvajú až do neskorého októbra. Prvé snehové zrážky začínajú spravidla v novembri, väčšia snehová prikrývka v januári. Veterné prúdy od severozápadu a od juhozápadu sú hlavnými nositeľmi zrážok. Ranné hmly bývajú v okolí Váhu v každom ročnom období.